U manažérov a šéfov sa často stretávam s názorom, že od podriadených si treba držať odstup, udržať si rešpekt a zachovávať autoritu, „inak vám ľudia začnú skákať po hlave“.
A stretávam sa s niekoľkými prístupmi či spôsobmi, ktorými to dosahujú. Nemôžem povedať, že sú to úplne nefunkčné „nástroje“, to nie. No z hľadiska komunikácie by som ich zaradila do kategórie menej efektívnych spôsobov ako komunikáciou docieliť jej výsledok. Tu je niekoľko prístupov, ktoré niektorí šéfovia využívajú v snahe zachovať si rešpekt a dosiahnuť vykonanie vecí.
„S ľuďmi si treba zásadne vykať.“
Veľa ľudí verí, že vykanie pomáha zachovaniu určitého odstupu a rešpektu či zdržanlivosti. Koľkokrát sme už počuli vetu „ľahšie sa povie ‚ty hňup’ ako ‚vy hňup‘. A asi je to aj pravda, ale akú úlohu naozaj zohráva vykanie v udržaní si rešpektu?
Dám vám príklad z jednej základnej školy, kde si žiaci s učiteľmi tykajú. Človeku ako prvé napadne, že to je nesprávny prístup, pretože učiteľ si neudrží potrebný rešpekt a autoritu. A viete čo? Vôbec to tak nie je. Práve v tejto škole vidím krásny príklad toho, že rešpekt a autorita majú pramálo spoločné s vykaním. Učitelia v tejto škole majú rešpekt a úctu svojich žiakov vďaka tomu, že majú jasne nastavené pravidlá, ktorých dodržiavanie dôsledne vyžadujú a ich porušenie konštruktívnym spôsobom s deťmi riešia. Inak povedané, robia to, čo robia úspešní šéfovia – vyžadujú výkony v súlade s pravidlami a sú v tom dôslední. Výkony rovná sa výsledky rovná sa úspech rovná sa učiteľ/šéf, ktorý je obľúbený a teší sa úcte a rešpektu.
Vykanie žiadny rešpekt ani úctu nezaručuje. Jasne nastavené ciele, pravidlá a ich dôsledné vyžadovanie áno. A tiež šéf, ktorý je k dispozícii na otvorenú komunikáciu – a v tej chvíli je úplne jedno, či si tykáte alebo vykáte. Veci budú fungovať.
„Pravidelne treba buchnúť po stole.“
Zažila som jedného manažéra, ktorý na porade pravidelne „buchol po stole“ – či už doslova alebo obrazne (na niekoho poriadne nakričal). Zdalo sa, že ľudia mali „rešpekt“, no v skutočnosti sa len báli. A človek, ktorý sa bojí, nehovorí pravdu a taktiež robí chyby, takže ani tento prístup k získavaniu autority nie je celkom efektívna cesta. Používaním sily, fyzickej či slovnej, si človek vynúti určitý rešpekt (v skutočnosti strach) a asi aj výkony, ale o ich kvalite by sme mohli opodstatnene pochybovať. Aj tu platí, že za dobrú komunikáciu niet dobrej náhrady.
„Nepúšťať si do firmy rodinu.“
Koľkokrát som toto tvrdenie už počula. A pravda je, že mnohé firmy stroskotali práve na tom, že sa v nich zišli členovia bližšej či vzdialenejšej rodiny a nevzišlo z toho nič dobré. No na druhej strane poznám desiatky rodinných firiem, ktoré vynikajúco fungujú. Kde konštelácia ako napríklad manžel šéf a manželka podriadená nie je vôbec problém.
Takže „vykať“, „búchať po stole“ či „nepúšťať si rodinu do firmy“ môžu naoko fungovať ako opatrenia, ktoré zabezpečia určitú úroveň komunikácie s podriadenými, môžu sa tváriť ako záruka odvedenia práce a preberania zodpovednosti, ale v skutočnosti sú len chabou náhradou skutočne dobre nastavených pravidiel, jasne definovaných práv a povinností a zo všetkého najviac sú náhradou naozaj dobrých komunikačných zručností šéfa.
Pokiaľ je šéf kompetentný a jeho ľudia to vidia a pokiaľ s nimi dokáže dobre komunikovať, veci budú fungovať, aj keď si bude tykať s celou firmou, šetriť si päste aj hlasivky a pravou rukou mu bude jeho svokra. Samozrejme, jedna dôležitá vec je nastavenie pravidiel a systému vo firme. No musím povedať, že už som videla dosť firiem, kde systém či pravidlá do veľkej miery chýbali, ale v čele stál človek, ktorý mal výbornú komunikáciu a veci fungovali.
Dobrá komunikácia je to, čo zjednoduší šéfovi život, výrazne skráti jeho pracovný čas a pozitívne ovplyvní výsledky a profit firmy.
Jediným výsledkom dobrej komunikácie je totiž POROZUMENIE – to znamená, že komunikujúce strany si porozumejú v tom, o čom komunikujú. Keď však má jedna strana z komunikácie strach, tak šéf sa síce môže cítiť „rešpektovaný“, ale v komunikácii zlyháva. Jeho porozumenie ľudí a situácii vo firme je nízke a tomu budú zodpovedať aj jeho výsledky.
Možno si kladiete otázku, čo je to „dobrá komunikácia“, o ktorej tu stále hovorím… Jednoducho by som ju definovala ako schopnosť dosiahnuť svoje zámery takou komunikáciou, z ktorej sa cítia dobre obidve strany. Keď niekto dobre komunikuje, má nad komunikáciou kontrolu, ktorá druhej strane nevadí a rozhovory prebiehajú efektívne. Nejde o žiadnu manipuláciu. Dobrá komunikácia vedie k rýchlemu porozumeniu, vyjasneniu či vysvetleniu vecí bez zbytočných negatívnych emócií a výstupov. Dobrá komunikácia je to, čo zjednoduší šéfovi život, výrazne skráti jeho pracovný čas a pozitívne ovplyvní výsledky a profit firmy.
Prajem vám veľa dobrej komunikácie a ak cítite, že by ste sa v nej potrebovali zlepšiť, rada sa s vami stretnem osobne na mojom praktickom seminári plnom praktických komunikačných drilov – Kľúče k úspešnej komunikácii.
Mgr. Erika Botlíková
